• +421 905 611 132
  • Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Nová publikácia!TECHNICKO-HOSPODÁRSKE UKAZOVATELE

Vyskúšať bez registrácie

Výpočet projektovej a inžinierskej činnosti

Pre registrovaných

Výpočet projektovej a inžinierskej činnosti

Projektovo inžinierska činnosť

Projektovo inžinierska činnosť je tvorivá vysoko odborná duševná práca. Normovanie sa rovná obmedzovaniu ešte nenavrhnutých výstupov v podobe grafických a textových časti projektov. Projektant pri odhade svojho honoráru vychádza z myšlienky s ktorou za ním prišiel potencionálny objednávateľ stavebného diela, v prvej fáze jeho projektového stvárnenia, až následne k realizácii pristúpi aj autor realizácie stavby – zhotoviteľská firma.

V predprojektovej fáze je veľmi dôležité vytvoriť čo najpresnejší cenový model plánovanej stavby. Pre túto činnosť je najvhodnejší prepočet na základe obstaveného priestoru stavby (prípadne iná vhodná merná jednotka objektov) a cenového ukazovateľa (RU). Podrobnou úpravou RU spresníme požadovaný rozsah projektovo inžinierskej činnosti čo do rozsahu, ceny ako aj výskytu konštrukčných prvkov na stavbe a tým aj potrebu jednotlivých projektových špecialistov.

Aproximatívnym výpočtom – vytvorením verného cenového modelu stavby sme si vyjasnili parametre:

Ide o novostavbu alebo o obnovu (rekonštrukciu) stavby

  • Spôsob zakladania
  • Materiál nosnej konštrukcie stavby
  • Spôsob zastrešenia
  • Realizácia priečelia
  • Technické vybavenie stavby

Takýto vstup do výpočtu projektovo inžinierskej činnosti nám odbúra neosobné a hlavne nepresné zaraďovanie do rôznych obtiažnostných skupín a tried v publikovaných sadzobníkoch. Ocenia sa všetky pre konkrétnu stavbu potrebné projektové špecializácie, tie, ktoré sa nevyskytujú sa neuplatnia a tým sa stáva náš výpočet jasným a prehľadným.

Predmetom komplexného odhadu projektovo inžinierskej činnosti je aj rozdelenie jednotlivých okruhov prác na projektovú činnosť, inžiniersku činnosť a technický dozor. Podrobnejšie členenie okruhov je tiež súčasťou orientačného výpočtu.

Orientačné oceňovanie stavebných objektov

Orientačné oceňovanie stavebných objektov je jednoduchý a rýchly spôsob určenia predbežnej orientačnej ceny stavebného objektu, ktorý sa vypracúva v etape predprojektovej a projektovej prípravy stavby.
Princípom orientačného oceňovania stavieb je porovnanie dvoch stavebných objektov. Jedného, ktorého cenu poznáme a nazývame ho porovnávací objekt a ďalšieho, ktorého cenu potrebujeme určiť a nazývame ho ohodnocovaný objekt. Na základe podobnosti týchto objektov pomocou rozpočtových ukazovateľov určíme cenu ohodnocovaného objektu.
Rozpočtové ukazovatele sú najvhodnejším nástrojom na zistenie orientačnej výšky ceny stavebných objektov. Informujú o pomere ceny k m3 obstavaného priestoru stavebného objektu, príp. k inej vhodne zvolenej mernej jednotke.
Rozdiely medzi porovnávacím a ohodnocovaným objektom zohľadňujeme koeficientmi používanými na úpravu ceny stavebného objektu.
Princíp orientačného oceňovania môžeme aj jednoduchšie vyjadriť na nasledujúcom obrázku: →
Objekt A je ohodnocovaný objekt, ktorého cenu chceme určiť a objekt B je porovnávací objekt, ktorého cenu na 1m3 poznáme.
Výpočet orientačnej ceny pomocou rozpočtových ukazovateľov si vyžaduje iba základné informácie o oceňovanom objekte, ktoré sú známe už v začiatočných etapách prípravnej fázy. Je potrebné poznať účel stavebného objektu a jeho konštrukčno-materiálovú charakteristiku. Na základe týchto informácií sa objekt zatriedi podľa Jednotnej klasifikácie stavebných objektov (zatriedenie používané do roku 2001; má väčšiu vypovedaciu schopnosť o charaktere objektu, preto sa pre niektoré zdroje rozpočtových ukazovateľov naďalej používa) alebo Štatistickej klasifikácie stavieb (zatriedenie používané od roku 2010), čo uľahčuje jednoduchšie priradiť a zabezpečiť podobnosť ohodnocovaného objektu s porovnávacím.
Treba taktiež poznať rozsah stavebného objektu v m3 obstavaného priestoru alebo m2 zastavanej plochy, pretože cena sa potom vypočíta ako súčin počtu merných jednotiek objektu a príslušného cenového ukazovateľa na m. j. objektu.

Postup výpočtu orientačnej ceny stavebného objektu

Stanovovanie ceny je činnosť, kedy je určenému predmetu, súboru predmetu a pod. priraďovaný peňažný ekvivalent. Je pritom treba rozlišovať pojmy cena a hodnota. V praxi sa tieto termíny často zamieňajú pri rôznych použitiach.
Hodnota nie je skutočne zaplatenou, požadovanou alebo ponúkanou cenou. Je to ekonomická kategória, vyjadrujúca peňažný vzťah medzi tovarom a službami, ktoré možno kúpiť. Jedná sa o odhad. Podľa ekonomickej koncepcie hodnota vyjadruje úžitok, prospech vlastníka tovaru alebo služby k dátumu, ku ktorému sa odhad hodnoty robí. Existuje rada hodnôt podľa toho, ako sú definované (napr. vecná hodnota, všeobecná hodnota, výnosová hodnota, atď.), pritom každá z nich môže byť vyjadrená odlišne.
Rozpočtové ukazovatele pre stanovenie orientačnej ceny stavebného objektu vyjadrujú ceny skupín stavebných objektov príslušného odboru, prepočítané na vhodnú mernú jednotku, spravidla na m3 obstavaného objektu. Sú identifikované názvom, zatriedením do číselníka podľa KS a určené jednotkovou cenou podľa publikovaných zdrojov.
Postup výpočtu orientačnej ceny objektu možno zhrnúť do nasledujúcich krokov:
1. krok: Zatriedenie ohodnocovaného stavebného objektu podľa Štatistickej klasifikácie stavieb.
2. krok: Vyhľadanie príslušného rozpočtového ukazovateľa na mernú jednotku objektu podľa zatriedenia.
3. krok: Výpočet rozsahu ohodnocovaného stavebného objektu vyjadreného vo vhodných merných jednotkách podľa STN 73 4055.
4. krok: Výpočet orientačnej ceny stavebného objektu podľa vzťahu:

OCSO = QSO . RU [eur]

  pričom:
OCSO – vyjadruje orientačnú cenu stavebného objektu [eur],
QSO – označuje rozsah stavebného objektu v merných jednotkách
[m, m2, m3],
RU – je rozpočtový ukazovateľ na mernú jednotku objektu [eur].

 

Rozsah stavebného objektu (QSO) je určený počtom merných jednotiek oceňovaného stavebného objektu (napríklad plocha v m2, objem v m3), ktoré sú vypočítané podľa Slovenskej technickej normy: STN 73 4055 Výpočet obstavaného priestoru pozemných stavebných objektov.
Typ mernej jednotky napr. plocha, dĺžka alebo obstavaný priestor, pre výpočet rozsahu porovnávacieho objektu, je vybraný a stanovený na základe merných jednotiek, v ktorých je zostavený príslušný rozpočtový ukazovateľ, určený pre stanovenie orientačnej ceny podľa tejto publikácie.

5. krok: (v prípade použitia staršej údajovej základne – starší rozpočtový ukazovateľ) Aktualizácia cenovej úrovne pomocou štatistických indexov vývoja cien v stavebníctve.

OCSO = QSO . RU . Icu [eur]

  pričom:
Icu – index cenovej úrovne.
   


Účelom stanovenia rozsahu podľa zásad normy STN 73 4055 je zabezpečiť jednotný spôsob merania výpočtu merných jednotiek pozemných stavebných objektov počas ich projektovania, realizovania aj užívania.
Základný obstavaný priestor sa v zmysle ustanovení normy vypočíta ako súčet obstavaných priestorov jednotlivých stavebne odlišných častí pozemného stavebného objektu podľa vzťahu:

Op = Oz + Os + Ov + Ot

  pričom:
Op je základný obstavaný priestor,
Oz – obstavaný priestor základov,
Os – obstavaný priestor spodnej časti objektu,
Ov – obstavaný priestor vrchnej časti objektu,
Ot – obstavaný priestor strechy,

Od základného obstavaného priestoru sa ďalej neodpočítavajú:
- otvory a výklenky v obvodových múroch
- loggie a zapustené závetria
- prieduchy a svetlíky do 6 m2 vnútornej pôdorysnej plochy
Do základného obstavaného priestoru sa zároveň nezapočítavajú:
- rímsy a atiky
- nadstrešné murivo